2/2017

EDITORIÁL

Počas svojej existencie ľudstvo nahromadilo veľké množstvo
definícií času, ktoré človek potrebuje len preto, aby si uľahčil
život a mohol spoznávať okolitý svet. Fenomén času sa už
tisíce rokov pokúšajú pochopiť vedci, umelci či filozofi.
Keď sa však nad tým zamyslíme, naše predstavy sú len
relatívne, počnúc kalendárom a končiac delením sekúnd
na zlomky. Obrovský rozdiel je medzi tým, ako čas
meriame, a ako ho skutočne vnímame. Avšak jeho
podstatu nedokáže objasniť ani najmodernejšia veda
a ani definície fyzikov. Čas je v podstate akési lineárne
kontinuum, v ktorom sa udalosti dejú v nenávratnom
poradí. Páči sa mi myšlienka austrálskeho astrofyzika
Paula Daviesa: „Čas predstavuje zadné dvere do ľudskej
duše.“ Čas nemôžeme uchopiť, ovoňať a nemôžeme ho ani
vidieť. A napriek tomu nás sprevádza na každom kroku
a patrí medzi najdôležitejšie elementy, ktoré ovplyvňujú náš
každodenný život. Taktiež Albert Einstein tvrdil, že rozlišovanie
minulosti, prítomnosti a budúcnosti je len ilúzia.
A prečo také zamyslenie sa? Ľudia dnes zabudli oddychovať, a práve ten
oddych chceme ponúknuť na nasledujúcich stránkach.

Tóno Mello, šéfredaktor

Poézia – Zrkadlenia
Striebro Štiavnice v nás
Zo života antikvára
Múzeum historických toaliet a nočníkov
Škoda knihy nerozcestovať
Vinylka – Cesária Évora
Cestovateľské okienko – Haluzická tiesňava
Interpretácia – Charles Baudelaire KVETY ZLA
Katka Pračková – praSkupenstvá
Recenzie – Kniha / BINYAVANGA WAINAINA / Film / PERFETTI SCONOSCIUTI
O kaviarenskej vernosti
ZUŠ Banská Štiavnica
Festival digitálnych nomádov